why does my heart... feel so bad...

29. července 2011 v 15:55 | Nathali |  spod môjho pera
Slza jej pomaly stekala po líci. Za ňou druhá a tretia... Mala pocit, že sa to nedeje v jej živote. Kvapky vody zo sprchy sa pomaly miešali so slanými prúdmi sĺz. Spomenula si, ako raz počula, že vždy je lepšie plakať v daždi. Vtedy to nevidieť. Teraz jej to bolo jedno. Bola tam len ona, príliš silné svetlo v kúpeli a mix myšlienok, ktorý by nepochopil ani Kafka.

Domino postupne padalo a ruže zvädli. Sínusoida klesala nadol a to šťastie spred pár hodín zrazu necítila. Necítila vlastne nič. Len tmu.

Napriek horúcej vode jej bola zima. Napriek tomu, že nikto neumrel sa cítila smutná. Napriek tomu, že bola milovaná nedokázala s nikým hovoriť. Napriek všetkému...

Z myšlienok sa nestal film, ale trhané sekvencie a neskôr len zábery.

A potom slzy kvapkali na dlažbu v kúpelni. Zavrela oči a priala si, aby to celé bol len sen. Aby to celé zmizlo, keď ich opäť otvorí...

Príliš silné svetlo v kúpelni...
 

Suché pery hľadajú balzam. Zn. rýchlo

26. července 2011 v 10:53 | Nathali |  spod môjho pera
Som celoživotný testovač balzamov na pery. Nie, že by somv tom mala úchylku alebo by ma pojedanie týchto kozmetických výrobkov fascinovalo, ja len neviem nájsť vhodný.

Mám suché pery. Extrémne. Som alergik. Ďalší negatívny bod k tomuto problému navyše. Takže každý môj pokus o nájdenie vhodného prípravku vyzerá presne takto:
1.príchod do obchodu a vyhľadanie balzamov
2.nájdenie toho vyvoleného, ktorý sľubuje aj modré z neba a krásne pery
3.zaplatenie astronomickej sumy
4,testing
5.nadšenie
6.strata nadšenia
7.karasatrofa
8.návrat k bodu 1.

Skúšala som aj zaručne osvedčené recepty typu vrstva medu a podobne. Chaaa... výsmech, tažký. Nič nefunguje. Ani Labelo, ani prírodná kozmetika ani lacné socialistické pomády. Niektoré dokonca pôsobili tak, že pery boli ešte suchšie a ešte podráždenejšie.

Tak sa teda pýtam: Viete o niečom, čo ma zachráni ? :D

Pridať medzi priateľa

26. července 2011 v 0:52 | Nathali |  zaujalo ma
Nesúď knihu podľa obalu, nesúď priateľov podľa facebooku.

Aj takto nejak by sa dala zhrnúť myšlienka, ktorá mi práve preletela hlavou. Určite poznáte ten pocit, keď na fb zistíte, že daný človek si vás vymazal z priateľov. Ani neviete kedy, ani neviete prečo. Nikdy ste neboli nejak extra priatelia, ale tak toto ste zas nečakali... Mrzí ale prenesiete sa cez to. Nie je to žiadna veľká katastrofa.

Pozriete sa na to číslo priateľov na vašej sociálnej sieti. Je trojmiestne. Zväčša. Potom si uvedomíte, že ak by ste chceli pozvať niekoho na pivo, okruh by sa zúžil na... dajme tomu dvojciferné číslo začínajúce nanjvýš 2 či 3. Potom si uvedomíte, že skutoční priatelia, tí za ktorých by ste sa aj pobili, aj ruku dali do ohňa, aj dlh mafii zaplatili sú... Spočítateľní na prstoch jednej ruky.

Nie je to zlé. Asi to tak má byť. Nemôžete mať milión najlepších priateľov. V tom je to čaro, ale to predstieranie koľko ľudí na fb považujeme za priateľov, je snáď až detinské. A pritom je to celé len jeden veľký bulvár. Bulvár, ktorý dobrovoľne píšeme my.
My sme tí, ktorí si tam vešajú fotky, hodnotia svoje vzťahy, komentujú život, hádajú sa, smejú sa, ohovárajú. Ale nie každý tam dáva všetko. Niekto má dosť rozumný filter na to, aby si strážil súkromie a vie, že veci, ktoré tam zavesí sú pomerne neškodné. To však nemusia vedieť iní. Nemusia tušiť, že váš posledý status je len ukážkou súkromného humoru, že tá drbnutá cicuškovská fotka je len stávka, že tá pesnička na nástenke je len tajný odkaz pre niekoho iného. A potom vás súdia. A rozoberajú a vymažú... Alebo si opäť pridajú. Alebo len za chrbtom hodnotia...
fb

A potom máte chuť si zmazať všetkých. Okrem tej svojej topky ľudí, s ktorými chcete zdieľať všetko. Ale nedokážete to. Lebo aj vás ten bulvár baví. Baví vás si pri rannej káve prečítať, kto žúroval, kto sa rozišiel a kto ide kam na dovolenku. Lebo bulvár predáva. A pri tomto viete na 100%, že je pravý. Je z prvej ruky. Zväčša.

Tak teda milujme sociálne siete ale...
 


vtedy a dnes - handry :)

24. dubna 2011 v 20:00 | Nathali |  zaujalo ma
Nádherný prierez módou od 18.st po súčasnosť :) Dokonalé vystihnuté najväčšie hity a najtypickejšie znaky :) Klobúk dole. (Po dôkladnom naštudovaní z vás bude malý veľký odborník :D minimálne môžete machrovať! )



3x dobré trička

23. dubna 2011 v 13:00 | Nathali |  Pictures s vychytávkami



Zaujímavé tričká, skvelá vtipná myšlienka :) Proste pre vás, pre krajší deň :)






repeat ! again !

22. dubna 2011 v 8:00 | Nathali |  Videoklipy - TO MUSÍŠ VIDIEŤ !
Poznáte ten pocit, keď máte chuť jeden song počúvať dooooookola ? A dá sa to aj na yt! Stačí keď do linku s videom, vložíte slovíčko repeat medzi "youtube" a ".com" takže vám vznikne youtuberepeat.com a potom už máte len lomítko a zvyšok adresy vášho songu.

A chcete vedieť čo sa točí kol do kola mne ?


Nič sa nestalo

21. dubna 2011 v 20:13 | Nathali |  Blog NEWS
Fakt sa nič nestalo... teda udialo sa toho veľa. V mojom živote, v tom vašom, na Zemi, aj inde. Čas pokročil a ja som myslela, že toto okno už nikdy neotvorím. Že nikdy nebudem písať riadky na blog.cz, na nathali.blog.cz.... Mala saom pocit, že táto etapa je za mnou. Že to už skončilo, že potreba vyrozprávať sa inou formou pominula... Chyba. Ona len spala. Vyhovovalo jej, že skutočná Natali nemala čas. Že mala čas, ale trávila ho inak. Prepáčte.

Každý pondelok mi chodia čísla návštevnosti blogu. Nie sú vysoké. V priemere asi 50 ľudí denne. 50 rôznych IP adries, ktoré si sem kliknú a dúfajú, že sa niečo stalo. 50 klikov, ktoré uvidia nezmenenú stránku. 50 malých sklamaní. Prepáčte...

Nevravím, že som sa vrátila. Neviem čo bude. Viem len, že som si zapla dobrú hudbu a povedala si, že mám chuť niečo napísať. Zapla som word. Spomenula som si na riadky, ktoré som zvykla písať sem. Zapla som blog.cz. Píšem toto. Premýšľam aký článok sa tu objaví po tomto. Mám pár nápadov. Teším sa na reakcie. Možno nejaké budú...

Aj vy ste maličká súčasť môjho života. Blogeri :)



Další články


Kam dál