Tvárime sa

27. října 2010 v 21:36 | Nathali |  spod môjho pera
Tvárime sa, že sme v pohode. Usmievame sa na ľudí naokolo a snažíme sa presvedčiť všetkých, vrátane seba, že to tak je.
Každodenne bojujeme so svojimi démonmi. Takmer ako Buffy. Nedajú nám spať, budia nás zo snov.
Vždy je tu však niečo, čo nám pomôže...Rozhovor, samota, hudba, básne, čas... Čokoľvek, čo bude pôsobiť ako ventil, ktorý uvoľní tlak. Pretože nič pod tlakom nie je dobré. A ľudia už vonkoncom nie.

Tvárime sa, že sme v pohode. Chodíme po uliciach, do práce, do školy. Vedieme svoj malý každodenný rituál. Utápame sa v stereotype. A tak málo stačí na zmenu. Jeden krok mimo vyšľapanú cestičku. Nikto však nerád tvorí nové cestičky, nikto nemá rád pocit, že ten krok vedľa môže byť priamo dolu útesom. Ale vraj risk je zisk. Kto to povedal musel mať fest veľké šťastie v živote...

Tvárime sa, že sme v pohode. Celoživotne. Lebo skutočný smútok ľudia na povrch nedávajú. Tí, čo sa trápia verejne sa v skutočnosti až tak netrápia. Skutočné utrpenie tí okolotí nevidia. Je v nás... Hlboko, takmer až v duši, v každom zákutí srdca. Nie toho biologického - toho skutočného.

Tvárime sa, že sme v pohode... Lebo občas naozaj sme... Vlastne vtedy sa netvárime, vtedy nám je naozaj dobre. A takýchto momentov by malo byť čo najviac. Lebo vtedy si poviete, že tie stoja aj za všetky tie chyby, čo sa vám stali... Keď si len tak poviete, že vám je strašne fajn. A ani možno neviete prečo...len to tak cítite. A to abolútne stačí. Nie všetko treba vedieť pomenovať. Stačí to cítiť...

Aby ste vždy cítili...s láskou, navždy Natali...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama